Experiment vykonali včelári, medový práškový plást umiestnili priamo von alebo do interiéru bez akejkoľvek úpravy. Asi mesiac po tom, ako je medový plást umiestnený vonku vystavený vetru a slnku, plást začne plesnivieť, ale v peli nedochádza k žiadnemu abnormálnemu javu. Ku koncu boli kombárske červy plesnivé a zhnité a peľ sa zhoršil až po rozbití hniezdnej miestnosti. Pokazený peľ stmavne, povrch vyschne a plesnivie.
Medový prášok umiestnený v interiéri sa však po pol roku začal kaziť v dôsledku rastu hlíst a rozbitých hniezd. Účinkom zhoršenia je tiež to, že farba stmavne a potom rastie pleseň. Ochutnal som a aj stmavnutý peľ chutí rovnako a zdá sa, že je jedlý. Samozrejme, tieto povrchové javy nemusia nutne dokazovať, že sa peľ zhoršil, dokázať to môže len testovanie.
Preto nie je peľ to isté ako potrava včiel. Včely síce peľ jednoducho spracúvajú a varia, hoci je do nich primiešané len určité množstvo tráviacich enzýmov a medu, pomer je správny a dômyselný, čo podporuje fermentáciu peľu a narúša stenu a produkuje baktérie mliečneho kvasenia, takže peľ, ktorý sa ľahko kazí a ťažko sa trávi a vstrebáva sa stáva potravou pre včely, ktorá je ľahko stráviteľná a absorbovateľná, ale nie je ľahké ju skaziť. Toto je kúzlo včelárstva a múdrosť včiel, ktoré nútia ľudí žasnúť.
Včelári by mali pochopiť, že peľ, ktorý zozbierajú včely, nie je možné konzumovať priamo, potravou pre larvy a mladé včely je len včelia potrava. Výživová hodnota včelieho krmiva je oveľa vyššia ako u peľu. Včelári by mali vedieť, ako využiť včeliu potravu uloženú v pláste a neplytvať ňou.
